Elvíra
Pani Haťapková leží na smrteľnej posteli. Večer jej vraví manžel:
- Elvíra, už tri týždne sedím pri tvojej posteli, týždeň som si nevyzliekol šaty, dovoľ, aby som si aspoň na hodinku vyšiel na ulicu, medzi ľudí.
Umierajúca dovolí. O hodinu sa Haťapka vráti, jeho žena leží so zavretými očami, už je skôr mŕtva ako živá.
- Elvíra, - vraví jej manžel, - čo myslíš, kto sa zasnúbil?
Polomŕtvu ženu premôže zvedavosť, otvorí oči a slabým hlasom sa spýta:
- Kto?
- Ja.